www.psiadusa.sk

 

 

 

TOPlist

TOPlist

 

A A A

sústredenie šieste 2013

Prišla jar ako každý rok zvykne a my sme sa s Pripinom vybrali na sústredenie ako každý rok zvykneme. Zbalili sme čo sme chceli aj čo sme museli napr. také hrubé svetre, vetrovky, gumáky a iné veci ktoré skôr používam v októbri ako v máji ale časy keď sme rozkazovali vetru, ďažďu sú už za nami tak nám neostávalo nič iné len sa prispôsobiť tomu čo nám príroda ponúkla. Teda sme sa naložili a vyrazili sme na 600km cestu s neznámym koncom pretože sústredenie sa konalo na novom mieste a po zídení z diaľnice som bola spoľahnutá už len na tetu GPS kde ma zavedie. A viedla a viedla až priviedla do takého maličkého areálu kde nás už čakali aby sme v rámci rozbehu neprefrčali ďalej.
Toto sústredenie prebiehalo úplne inak ako tie ktoré som prežila v predošlých rokoch. Netušila som že to tak bude ale bola som viac ako príjemne prekvapená. V predošlých rokoch sme sa zdržiavali výhradne v areáli, tento rok sme chodili po horách, cestách - necestách, pri jazere len tak pohodení v prírode sme cvičili spolupatričnosť so svojimi psami kde to zase samozrejme niektoré "tvrdé povahy" nezvládli a ukázali nám ako sa to robiť nemá. Každý deň sme prechádzali dedinou zoradení ako húsatká a budili sme pozornosť nielen tým že domáce psy za plotom mali adrenalínový ranný strečing s behom po celej dĺžke plota o ktorom hlasite dávali vedieť svojim majiteľom ale aj tým že ako spôsobne a potichu sme my okolo nich prechádzali. Bolo úžasné žiť situácie keď vám váš pes verí natoľko že keď mu poviete rečou alebo aj bez nej že nech nechá domácich nech sa tešia a nech sa správa ako inteligent a on sa tak aj správa.
Väčšinu dňa sme strávili turistikou po horách aj skalnatých a všetky psy od najmenšieho po najväčšieho to zvládli aj so svojimi páničkami čo niektorím slúži ku cti vzhľadom na pokročilý vek.
Jeden pekný deň sme si spravili hromadný výlet na skalný hrad spolu so psami. Boli tam aj chodbičky tak úzke že klaustrofobik by mal asi problém čo s tým no a psy toto tiež normálne nevyhľadávajú ale každý jeden poctivo cupital tým množstvom schodov hore aj dole. Pri výklade sprievodcu v kaplnke aj kdekoľvek inde v hrade počúvali ako keby tomu rozumeli. Človek ani netuší aké záujmy má jeho pes ak nejde na sústredenie :).
Cítili sme sa tam s Pripinkom fajn ako každý rok, naučili sme sa tam zase niečo obaja či na vlastnej koži alebo len tým že sme pozorovali okolie a život okolo. Trošku nám to kazilo počasie ktoré bolo naozaj studené. Ale prežili sme a čo nás nezabilo to nás posilnilo. O rok sa dáme znova prekvapiť :)