www.psiadusa.sk

 

 

 

TOPlist

TOPlist

 

A A A

Sústredenie PSÍ ŠKOLA FALCO

Ako sa to všetko začalo...
Od malička som bola také uletené zvieracie dieťa. Chcela som mať doma všetko čo sa dá aj nedá – rodičia mali z toho „neskutočnú“ radosť a trošku – dosť:)) to korigovali nakoľko aj ľudský členovia rodiny museli niekde bývať a napr. také žubrienky v kúpelni nie je bohviečo:). Tak som aspoň riešila všetko živé aj neživé v mojom dosahu. Urobila som si cintorín pre umreté vtáčiky /neviem či chodili ku mne umierať alebo som ich cielene hľadala ale bolo ich dosť/, kuriatka, mačiatka, šteniatka /to zase susedia vedeli že keď ich vyhodia na ulicu tak ja ich pochovám – k ich mysleniu sa nevyjadrujem/ a hlavne psíky som vždy mohla. A oni mohli mňa. Stále sme mali doma nejakého poľovníckeho psa takže život s nimi išiel nejako prirodzene. Ale stále som chcela len svojho. Dočkala som sa. Kúpili mi drsnosrstého jazvečíka / v poľovníckej rodine nemohlo byť nič iné:))/ a ja som bola celá bez seba. Po roku som bola bez seba tiež s polovičkou zrúteného môjho sveta lebo nejaký dobrák mi moju Alku otrávil. Doteraz nepochopím ako toto mohol niekto spraviť 10 ročnému dieťaťu ale zase čo ma nezabije to ma posilní /odskúšala som si to už v mnohých situáciách x-krát:))/. Viem čo môžem od niektorých ľudí čakať.
Ďalší môj psík bola daxlkopovka ktorá k nám prišla v jej 10 mesiacoch a z rodiny kde ju zrejme týrali deti a keď nejaké videla najradšej by sa spravila neviditeľnou. Ja som dieťaťom bola tiež. Spätne som jej vďačná že sme sa vzájomne učili ako sa dá znovu získať obojstranná dôvera. Veľkú školu mi dala. Dožila svoj psíkovský život v dobe keď ja som už mala deti a vychádzala s nimi výborne čo bol dôkaz že sa nám podarilo potlačiť jej zlé skúsenosti z mladosti úplne laicky ale s láskou.
Keď som už mala dosť plnoleté roky aj rozum?:) tak k jednému psíkovi pribudol druhý aby mu nebolo smutno, potom tretí atď. a super nám to fungovalo. Niektoré veci nám spolu išli intuitívne, niektoré na základe pokus-omyl ale stále to nebolo to čo som chcela. Aj keď sa niektorí čudovali ako mi to môže takto fungovať s toľkými psíkami a im to nefunguje s jedným chcela som niečo viac. A to ako to funguje tak to som vôbec nevedela popísať.

...takto to pokračovalo....
No ale ako sa vraví „keď je žiak pripravený, učiteľ sa nájde“ a našiel:)). Jedného pekného dňa som na internete náhodou /aj keď si myslím že náhody neexistujú:)/ našla stránku www.psiskolafalco.cz a keď som ju začala čítať tak som bola celá happy:))). Toto som hľadala!!!. A tak som prirodzenú komunikáciu začala skúšať na svojich psíkoch. Moje psie dušičky mi slúžia ako experimentálny materiál:)). Či to je s výchovou, strihaním, šteniatkami, životom vo svorke, zaúčaním sa do tajov psieho sveta a všetkého čo k tomu patrí. Sú to ale trpezlivé psíky ktoré mi moje prešľapy odpustia a ja sa ich snažím robiť čo najmenej :). Objednala som si knihu od p. Dostála a dobiehali to čo sme z nevedomosti zameškali – teda ja, psy mi to dávali dávno najavo /teraz to už vidím, osvietilo ma?:)/. Ale zase nebolo, ani nie je to také jednoduché ako sa to zdá. Človek sa musí prepnúť a vyhrabať spod tých nánosov „zaručených múdrostí“ a potom to ide. Ale keďže som človek ktorý radšej raz vidí ako stokrát počuje, tak sme sa s Brabkou prihlásili na sústredenie k p. Viktorovi Dostálovi.