www.psiadusa.sk

 

 

 

TOPlist

TOPlist

 

A A A
  • Sibko a Bambi pár dní po príchode k nám
    Sibko a Bambi pár dní po príchode k nám
  • Sibko a Bambi v novom domove
    Sibko a Bambi v novom domove
  • Teo v deň keď prišiel
    Teo v deň keď prišiel
  • Teo zvaný bozkávací v prvých minútach u nás
    Teo zvaný bozkávací v prvých minútach u nás
  • Teo a Sibko - už kamaráti
    Teo a Sibko - už kamaráti
  • Matea prvýkrát v živote odchytená
    Matea prvýkrát v živote odchytená
  • Teo utešuje maminu
    Teo utešuje maminu
  • spoločné čakanie na raňajky
    spoločné čakanie na raňajky

Príbeh z mačacieho sveta

V našich a zvieracích svetoch sa vždy niečo deje a niekedy sa k sebe priblížia na blízkosť kedy sa prepletú a vzájomne sa nezmazateľne ovplyvnia. Tak to bolo aj u nás.

Vlani na jar u nás dozrel čas prijať do našej ľudsko-psej zostavy aj šelmičky iného druhu trebárs mačiatka. Po zvážení podmienok sa počet ustálil na počte dvoch súrodencov nech to tu majú s adaptáciou ľahšie. Zámer zadaný a začalo sa diať. Na jednej povale sa narodili tri mačiatka. Mama fajn, mačiatka polodivé. Aby mi mama darovala dve z nich kupovala som si ju fajnovými konzervami. Keď prišiel čas zliezť z povaly a pobrať sa do sveta zintenzívnila som moje návštevy každodennými rozprávkami na dobrú noc pretože môj hlas im bude nápomocný v novom domove ako ukľudňujúci element čo oni vtedy ešte nevedeli ale rýchlo to zistili po príchode :). Keď už bolo všetko pripravené, večerné posedenie na povale sa zmenilo za asistencie mamy na odchyt neposedníkov. Prvá prišla najmenšia mačička Bambi, po nej kocúrik Sebastián - Sibko. Malá začala v prepravke vrieskať odušu a ja som čakala čo na to mama. Prišla k nim úplne v pohode, ukľudnila ich, poobtierala sa o mňa, mrkla na mňa pohľadom „zober si ich a dobre sa staraj“ a išli sme domov. Moje psie babky ich prijali nad očakávanie dobre. Vyrastali od mala vo svorke a tak ďalší členovia ich rozhádzali len v minimálnej miere. Zato mačiatka prvýkrát videli vlastne všetko. Začalo krotenie a spoznávanie ako to tu všetko funguje. Bavilo ma to veľmi, či aj ich neviem :). Spomenula som si že ako malé sme si s jednou spolužiačkou povedali že pôjdeme do Afriky levy krotiť. Afrika s levmi nevyšla ale šelmy v menšom sa dostavili :). Myslím že mi to aj stačí. Hneď na druhý deň som zistila ako bolestivo sa vie také drobča brániť svojimi mini zúbkami a pazúrikmi. Pár dní som ukazovák zohýnala s fyzicky citeľnou myšlienkou na Sibka. Ako čas išiel bolo to lepšie a lepšie až sú z nich domáce mačičky v doslovnom význame. Väčšinu dňa si prespia na posteli, sem tam idú niečo uloviť a žijú si svoj mačací pohodový život.

Celý ďalší rok sa nedialo nič prekvapivé až do mája tohto roku. Jedno poobedie sa pred bránou zjavilo biele mačiatko. Manžel blonďákovi otvoril bránu aj náruč, doniesol ho dnu a v tom momente sa začalo diať. Teo bol presný opak Bambi a Sibka. V sekunde sa začal ľuľkať a až s neho sršalo „nechaj si ma, nechaj si ma“. To už som vedela že si ho nechám len som o tom ešte nevedela a on tiež nie. Do desiatich minút zistil kde je peliešok, škrabadlo, papaníčko. Psie babky len pohľadom skonštatovali „Zase ďalší?“ a venovali sa svojím záľubám. No a tak zostal. Jeho nebolo treba krotiť, bol to čisto bozkávací typ. Niekoľko prvých dní akonáhle videl že sedím sa na mňa vyšplhal a čistil mi oči, nosné dierky a kútiky úst. Nedalo sa nesmiať ale on by mi určite aj zuby vyčistil tak som len držala a bavila som sa. Začala som zisťovať odkiaľ sa tu vzal a či náhodou niečí nie je. Zistila som že je to synak túlavej mačičky ktorú som zaregistrovala ako stále chytajúcu myši na lúke kde chodím so psami na prechádzku a raz sme mali na chvíľu spoločnú cestu. Vtedy mala už bruško a to som netušila že je tam už Teo :). Narodili sa štyria súrodenci a len tento jeden sa vybral smerom k nám. Vybral si a už sa nepustil.

Všetci ho tu prijali viacmenej okamžite až na vlastný druh. Moje mačky keď sa vrátili pred večerom domov zistili že toto biele drzé čudo sa tu udomácnilo a po snahe ho vyhnať – jeho nebolo možné vyhnať on bol drzý ešte aj k nim frajerík jeden – sa urazili a demonštratívne odišli z domu. Odmietali jesť s ním z jednej mištičky. Dala som teda druhú voľne prístupnú mištičku na terasu tak aby som na ňu videla nech sa v čase urazenosti aspoň spokojne najedia. Najedli. Sibko sa vydržal urážať asi štyri dni, no Bambi to ťahala celé dva týždne. Čakávala ma pred bránou aby som ju vyhladkala a zase urazene odišla. Ale ako sa urazili tak sa aj odrazili a prijali Tea medzi nás.

Mištička urobila svoje. Po troch dňoch prišiel ryšavý kocúr a evidentne sa s Teom poznali a tak sa najedol a išiel. Žeby ocko? :) O ďalšie dva dni prišla jeho mama a to sa tešil. Vtedy som pochopila prečo on miluje flísové deky a mikiny. Pripomínalo mu to maminu srsť. Matea – mama Tea bola veľmi plachá. Zmizla rýchlosťou blesku akonáhle niekoho z nás zbadala. Vo mne len tak zaiskrilo. Z tejto spravím ľuľkaciu mačičku :). Prvý krok je cez brucho. Nechala som ju aby sa chodila stravovať bez toho aby som sa k nej približovala ale stále som sa pohybovala vo vzdialenosti ktorá bola pre ňu ešte akceptovateľná a hovorila som na ňu. Teo, Bambi a Sibi jej pomáhali tým že videla ako ich hladkám a sú v pohode aj v mojej prítomnosti. A tak išiel deň za dňom a Matea mi dovoľovala zmenšovať vzdialenosť medzi nami. Asi krok za dva týždne. Keď som už mohla sedieť na terase a ona raňajkovala meter odomňa, rozhodla som sa že jej okrem slobody ktorú si žila dám ešte jednu a to že ju dám vykastrovať a zaočkovať aby nemusela párkrát do roka privádzať na svet väčšinou bezprízorné mačiatka. Začala som plánovať ako to zrealizujem. S ochotným veterinárom som sa dohodla že môžeme prísť kedykoľvek keď ju odchytím lebo som vedela že druhýkrát sa mi to už nemusí podariť. Prvý bod by bol. Druhý ako to spravím. Takto. Ráno prichádzala presne v čase kŕmenia a boli tam aj moje mačky takže to už nejako neriešila či ja sedím na terase či nie. Mištičku s fajnovou voňavou konzervou som dala do prepravky, vodítka som si naspájala do dĺžky ktorá zodpovedala pre ňu prijateľnej vzdialenosti a čakala som. Prišla a sledovala. Prvá sa do do prepravky išla najesť Bambi, potom Teo a keď videla že sa nič nedeje odhodlala sa. Keď prišla vhodná chvíľa zaplesla som dvierka a bola moja. Ešte aj na veterinu sme išli s mištičkou :). Kým som vytelefonovala termín tak malý Teo si mamu utešoval celý čas. Bola som prekvapená aká bola kľudná.

V aute mi stále pozerala do očí a aj na veterine sa správala nadmieru slušne. Neškrabala, nevystrájala bola proste perfektná. Zákrok prešiel bez problémov a išli sme domov. Keď sme prišli bola ako tak prebratá. Ešte som ju mohla vyhladkať a nechala som ju nech sa v kľude preberie a odíde. Odišla. Prestala chodiť. Ale len do mojej prítomnosti. Všetci ju videli, aj jesť chodila len na mňa bola maximálne naštvaná dva týždne a odopierala mi svoju prítomnosť. Prešlo ju to. Pokračovali sme tam kde sme skončili. Ja som skracovala vzdialenosť a ona mi to dovoľovala. Niekedy som sa čudovala sama sebe ako sa dokážem posúvať k nej v podrepe a takmer bez pohybu. Niečo medzi leňochodom a cvičením jogy. Vždy to ukončila Matea. Prvý dotyk bol takmer v levitujúcej polohe keď ona si vychutnávala raňajky a mne sa podarilo dotknúť sa jej. Telo som mala od nej ďaleko ale ruku ako Saxana. Keď zaregistrovala že sa jej dotýkam vyštartovala rýchlosťou blesku ale vtedy sa to asi zlomilo. Išlo to. Raz lepšie raz horšie ale išlo.

Sibko, Bambi a psie babky medzitým akceptovali aj priechodných stravníkov medzi seba. Teo ich sem vodil :).

Takto nám prešlo celé leto a prišla jeseň. Jedno pekné ráno mi Matea dovolila ju pohladkať a neušla. Začala priasť a sama si vyžadovala hladkanie. Mala som velikánsku radosť že sa mi podarilo prekonať jej nedôveru k ľuďom. Teraz sme v štádiu že je to už vlastne naša mačička, príde na zavolanie, príde sa sama hladkať, môžem ju spokojne odparazitovať, poprezerať a drží, škrabká mi na sieťku na terase že je tu a nosí nám myši ukázať :). V týchto dňoch absolvuje prvé nedôverčivé kroky do domu takže na Vianoce bude možno na gauči robiť ozdobu. My jej dovolíme ak si ona dovolí.

Teo. Už medzi nami nie je. V dňoch keď jeho mama prekonala nedôveru ku mne jeho zrazilo auto pred bránou. Chýba nám ale za ten čas čo tu bol nám urobil veľa radosti a vlastne priviedol si mamu aby sa z nej nestala jedna z nespočetného množstva stále rodiacich, túlavých a nikým nehladkaných mačičiek.

Ryška /o...asi 7 mesačné vychudnuté mačiatko ktoré prišlo na stravu a zachutilo mu. Nemá oko, je plaché ale už nie je vychudnuté. Tak kŕmim a chodím vo vzdialenosti ktoré mi dovolí.... niečo mi to pripomína však Matea :).

Psie babky. Moje tolerantné súputníčky ktoré už viac ako 10 rokov som mnou prežívajú rôzne životné situácie a výzvy a vždy sme všetko v relatívnej pohode ustáli.

A to je všetko čo som chcela. Na čo zameriame pozornosť to sa deje. Zaujal ma mačací svet tak sa mi trošku odkryl.