www.psiadusa.sk

 

 

 

TOPlist

TOPlist

 

A A A
  • Beny v novom domove
    Beny v novom domove

Najdúšikovia 2009

Na začiatku to bolo takto...

.. a sú tu Vianoce... sviatky pohody, pokoja a lásky. Všetko by tomu nasvedčovalo až do Štefana kedy mi zazvonil mobil a známy mi zavolal že je asi 5 km od Kokavy a tam na lúke pri ceste sú vyhodené 4 ustrašené šteniatka. A bolo po romantike a snahe sa presvedčiť že ľudia sú dobrí aspoň na Vianoce. Bolo už pekne pár stupňov pod bodom mrazu a nik nevie odkedy tam tie šteniatka boli. V minúte sme boli s manželom v samuraji pripravení na záchrannú akciu. Zobrali sme deky a prenosku a leteli sme pre ne. Slová, ktoré som vtedy použila na opis toho človeka čo toto spravil, nie sú vhodné na uverejnenie ani po 22. hodine. Keď sme tam prišli videla som len tri šteniatka ako v tej treskúcej zime zmätene, ale stále tesne pri sebe, pobehujú po lúke a hľadali možno ani sami nevedeli čo. Keď sme k nim prišli na pár metrov a zavolala som na ne tak zastali ako na povel. Pozerali na mňa a ja na ne. Jedno sa mi trošku nedôverčivo aj vybralo naproti ale nebolo si celkom isté či nie som z tých „ľudí“ ktorí povedia „veď je to len zviera“ a ešte si aj kopne. Tak som ho zbytočne nenechala nad tým rozmýšľať a zobrala som ho na ruky. Nebránilo sa, veď prečo aj. Dávala som mu teplo. Šupli sme ho do auta, zakrútili do deky a išli sme „loviť“ ostatné. Tie dve keď videli že som im brata „ukradla“ sa dali na útek. Veľkú šancu na tých mini nôžkach nemali:))). ja mám predsa len podstatne dlhšie:))). Tak som ich jedno po druhom „ulovila“ a dala k bračekovi. Zlatučké boli v tých dekách. Ani sa nehli. Dospletali sa dokopy tak že bolo vidno len šesť očí a samú labku a jednu veľkú hrču šteniatkovských kožúškov. Takže traja by boli ale kde je štvrté? Veď vravel že boli štyria.... Lúka veľká, hora blízko, cesta tiež. Trochu som mala obavy či sme stihli prísť včas. Ale na ceste sme nevideli nijakú pohromu, tak sme sa dali do hľadania. Nič. Stáli tam nejaké autá tak sme hľadali aj pod nimi. Nič. Hľadali sme niečo veľkosti tých čo sme už mali. Nenašli sme nič. Ale že niekde predsa musí byť to sme si boli istí. Tak sme tam ostali chvíľku ticho stáť a hľadali sme očami. A čuduj sa svete!!! Pomaličky, veľmi pomaličky sa začal za jedným kolesom z tých áut ukazovať maličký ňufáčik! Adrenalín mi stúpol ako keby som išla loviť mamuty a s myšlienkou „už ťa mám“ som vyštartovala rýchlosťou svetla. Drobec sa nestihol ani spamätať a už som bola pod tým autom s ním... Kým si to stihlo porátať čo, kde, prečo a ako už bolo pod mojou vetrovkou. Bola to najmenšia dievčinka z nich a aj stále je a a aj bude. Darmo genetika je nevyspytateľná :))). Dodatok po mesiaci pobytu: tá najmenšia by bola vhodná aj do bytu lebo malá ostane a je strašne prítulná a milá. Nehne sa odo mňa ani na krok a stále mi pozerá do očí... zlatučká je:) Prvé čo som si pri ich záchrane uvedomila, že voňajú senom. Zrejme sa narodili a majiteľ ich mamky ani nevedel že prišli na svet. Iba keď začali jesť pýtať tak začali byť na obtiaž. Ani si nechcem predstaviť ako vyzerá život ich mamky keď mu nerobilo žiadny problém urobiť toto jej šteniatkam. Tak sme prišli domov. Hneď som ich odčervila, preventívne odblšila, /po pár dňoch aj zaočkovať dala/ a skontrolovala či nemajú nejaké viditeľné zranenia – chvalabohu inak boli OK, urobila som im teplúčko teplo v mojom psom hoteli /ani by človek neveril ako rýchlo príde ku klientom v hoteli:)))/ a dala som im piť a jesť. Chúďatká keď videli vodu tak hádam 5 minút hltavo pili. Ktovie od kedy nemali prístup k vode. Tam kde boli nebol ani žiadny potok a ak aj nejaká mláka bola, tak aj tá zamrzla. A granule... to som sa už ozaj smiala. V živote asi granulky nevideli. Prvé čo spravili tak si zahrali štvorzostavový gulečník. Granule boli všade a pri tej zábavke zistili že sa to dá aj jesť. Takže jedna granulka z dvadsiatich skončila v ich žalúdkoch ostatné ako spotrebný materiál na podstielku. A tým sa začal náš dočasný spoločný život... Takže jeden happy end sa konal a na ďalší čakajú.... ja si ich nechať nemôžem a bývajú len v hoteli a hotel je len dočasné ubytovanie. Potrebovali by individuálnu lásku a krásny domov....nechcete potešiť psiu dušičku a mať ozaj verného spoločníka?
Stránky: 1 2 Ďalší »